Koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka (Konzentrationslager Auschwitz-Birkenau)
Nachádzal sa v Osvienčime (Auschwitz) v bielskom okrese (Landkreis Bielitz) katovického vládneho obvodu (Regierungsbezirk Kattowitz) Sliezskej provincie (Provinz Schlesien), od roku 1941 Hornosliezskej provincie (Provinz Oberschlesien), v blízkosti hranice s Generálnym gouvernementom. Nachádzal sa vo výhodnom komunikačnom bode (železničné magistrály spájali Horné Sliezsko s krajinami južnej Európy). Tábor bol umiestnený v časti Zasole za riekou Sołou, v komplexe budov bývalých vojenských kasární a bývalého Štátneho tabakového monopolu. Najväčší koncentračný tábor na poľskom území.
Vznikol na základe rozkazu Heinricha Himmlera z 27. apríla 1940. Na jar 1941 vznikla druhá časť tábora v Brzezinke (Birkenau, Auschwitz II), ktorá fungovala pôvodne ako zajatecký tábor (Kriegsgefangenenlager). Po zavedení plánu likvidácie Židov sa stal miestom okamžitej likvidácie Židov.
V rokoch 1942 – 1943 vznikla tretia časť tábora (Auschwitz III) v Monowiciach (Monowitz). 25. novembra 1944 sa štruktúra tábora reorganizovala: tábor Birkenau bol pripojený k materskému táboru Auschwitz (Auschwitz I), a dovtedajší tábor Auschwitz III bol premenovaný na koncentračný tábor v Monowiciach (Konzentrationslager Monowitz), ktorému podliehali všetky podtábory vytvorené pri priemyselných továrňach. Väzni vo viac ako 40 podtáboroch pracovali v prospech tovární, priemyselných koncernov a SS. Otrocká práca bola jedným zo spôsobov likvidácie a prinášala ekonomické zisky. V počiatočnej fáze fungovania tábora pracoval veľký počet väzňov na jeho rozširovaní.
Od začiatku fungovania tábora do jari 1942 boli do neho deportovaní takmer výhradne Poliaci. Prvý transport politických väzňov s počtom 728 osôb prišiel 14. júna 1940 z Tarnówa. Tábor v Auschwitz sa stal hlavným strediskom likvidácie Poliakov pracujúcich pre konšpiračné štruktúry, ako aj politických a spoločenských predstaviteľov a inteligencie. Boli do neho deportovaní aj zajatci, ľudia zatknutí na uliciach alebo preventívne izolované osoby. Od roku 1942 prichádzali transporty s obyvateľmi vysídľovaného regiónu Zamojszczyzna. Po začiatku Varšavského povstania v roku 1944 bolo do tábora deportovaných okolo 10 tisíc obyvateľov hlavného mesta.
Na konci roku 1941 bolo do tábora poslaných 10 tisíc sovietskych zajatcov, z ktorých väčšinu zavraždili. Od roku 1942 sa stal tábor miestom likvidácie Židov z rôznych regiónov Poľska a územia ZSSR. Od tohto roku masovo prichádzali transporty so Židmi z iných krajín. Tábor sa tiež stal miestom likvidácie viac ako 20 tisícov Rómov.
Väzni boli zabíjaní v tzv. blokoch smrti a v popravách. Časť pacientov zabíjali injekciami benzínu, evipanu a fenolu. Lekári SS skúšali na väzňoch pseudolekárske experimenty; lekár SS Dr. Josef Mengele vykonával pokusy na dvojičkách a sledoval výskumy s vrodenými fyziologickými anomáliami. Po špeciálnych výskumoch vykonaných zverským spôsobom boli pacienti zabíjaní injekciami fenolu podávanými priamo do srdca.
Od jesene 1941 boli ľudia zabíjaní v plynových komorách s použitím cyklónu B. Pozostatky zabitých boli spaľované v krematóriách v Brzezinke. Takýmto spôsobom sa uskutočňovala likvidácia Židov prichádzajúcich železničnými transportmi z mnohých krajín Európy.
Veliteľmi tábora boli postupne: SS-Obersturmbannführer Rudolf Höss (1940 – 1943), SS-Obersturmbannführer Arthur Liebehenschel (1943 – 1944) a SS-Sturmbannführer Richard Baer (1944 – 1945).
Od polovice roku 1944 do 17. januára 1945 bolo do tábora evakuovaných viac ako 65 tisíc väzňov železničnými transportmi, a od 17. do 19. januára 1945 viac ako 60 tisíc väzňov v peších pochodoch (pochodoch smrti). Počet obetí januárovej evakuácie sa odhaduje na okolo 15 tisíc osôb. Na prelome rokov 1944 a 1945 bola zničená časť infraštruktúry tábora (napríklad krematóriá). 27. januára 1945 tábor dobyla Červená armáda a vyslobodila 7 tisíc väzňov.
V tábore Auschwitz-Birkenau zahynulo okolo jeden milión Židov a od 70 tisíc do 75 tisíc Poliakov. Celkovo počas fungovania tábora bolo zavraždených 1,1 milióna osôb.