Koncentračný tábor vo Varšave (Konzentrationslager Warshau)
Nachádzal sa vo Varšave, hlavnom meste varšavského dištriktu (Distrikt Warschau) Generálneho gouvernementu (Generalgouvernement), na území zničeného geta pri väzení Pawiak (pri vtedajších uliciach Zamenhofa, Wołyńskiej, Ostrowskiej, Glinianej, Okopowej a Gęsiej).
Ako koncentračný tábor bol formálne uvedený do prevádzky 15. augusta 1943. Jeho väzňami boli v drvivej väčšine Židia. Väzni tábora upratovali oblasť zničeného geta a rozoberali budovy na tomto území. V tábore fungovalo krematórium. Telesné pozostatky zavraždených boli spaľované aj na otvorenom priestranstve. Tábor nebol vybavený plynovými komorami. Okrem židovských väzňov boli do tábora deportovaní aj Poliaci prichytení pri pouličnom zatýkaní, rukojemníci a väzni z Pawiaku.
Veliteľmi tábora boli postupne SS-Obersturmbannführer Wilhelm Goecke a SS-Hauptsturmführer Nikolaus Herbet.
Od 1. mája 1944 prestal fungovať ako samostatný koncentračný tábor a bol priradený ku koncentračnému táboru v Majdanku ako pracovný tábor (Arbeitslager Warschau). Veliteľom sa vtedy stal SS-Obersturmführer Friedrich Wilhelm Ruppert.
V júli 1944 bolo z neho okolo 4 tisíc väzňov evakuovaných do koncentračného tábora na území Tretej ríše. 5. augusta 1944 varšavskí povstalci z práporu AK Zośka vyslobodili skupinu 348 väzňov, ktorých Nemci určili na práce pri likvidácii tábora.
V tábore bolo zavraždených okolo 20 tisíc osôb (tento počet zahŕňa tiež osoby zastrelené na území uzatvorenej časti tábora alebo v jej blízkosti).